Tuesday, June 16, 2015

Keď už teda prší ...

Príspevok , skúsim v slovenčine , keď už teda sa hovorí , že je to môj materinský jazyk.
Začalo sa nám pekne leto , teda aspoň sa to môže zdať že "leto".
 Keď už sa konečne vytrepem z domu aby som si našla pekné , teplé miestečko pri bazéne , čo sa stane ?
Presne.. Začne pršať ...
Nieže by ma to tak hnevalo , aby som o tom napísala článok , ale je toto spravodlivé ? :D Aby som zachovala vážnosť toho , čo chcem povedať , tak tomu pridám korenie. Keď už som si všimla , že sa na slnečnej základni , začali na mňa hnevať a Oskar sa začal skrývať za svojích sivých kamošov , pobalila som si caky-paky a utekala som domov. Aby ste chápali , bola som asi polhodinky pešo od domu. Inokedy , keď svieti slniečko a pofukuje silne povzbudzujúci vetrík , človeku nevadí ani hodinu "šliapania" , ale v tejto chvíli, to bolo skôr otravné.
Hneď ako som vyhádzala pol tašky aby som zistila či mám všetko , nahádzala som to "všetko" späť do tašky a pochopila som , že dnes si po ceste domov budem spievať LET it RAIN
(Keďže táto pieseň je stará , ako ľudstvo samo :D , berte to skôr ako vtip. )

Keďže bez dáždnika , cítite každú kvapku a ako som pozerala večer po incidente počasie , u nás spadlo najviac zrážok , bol to poriadný "zlejvák" . Ako to už chodí , keď idete domov pešo , nech už je to odkiaľkoľvek, musíte si dávať pozor na všetky možné elementy ako sú napríklad vodiči. A keďže úprimne mám najradšej tých cestných akrobatov , takého jedného som stretla počas mojej upršanej cesty domov aj ja. A ako ? Keďže moja cesta domov ,prevažne, vedie okolo cesty , proste ten milý pán čo mal ruku na volante ako vodič vysokozdvižného vozíka a nebolo počuť na 3km ani vlastné slovo , určite si nevšimol do akej mláky nabehol. A viac , myslím, ani hovoriť nemusím. Proste som bola pokrk obliata všetkým čo naša matka príroda dokázala za tie roky vyprodukovať. Blato , peľ, nejaká tá špina z áut. No proste práve vtedy som si pripadala ako černoško bubu. A tie pohľady ľudí okolo ...
No čo vám poviem , ostávalo mi ešte 25 minút cesty domov.
S pozdravom venovaným hlavne usmievavým vodičom bavorákov a tým , čo vodičský získali u veterinára alebo len tak za klobásky ;) 

No comments:

Post a Comment